reklama

Veci abstraktné a hmotné. Fotografia

Pokazil sa mi počítač. Iste, na tom nie je nič čudné, veď koniec koncov som zrejme typická technoidiotická osoba. A myslím to vážne. Stalo sa vám už niekedy, že ste chytili do ruky mobil a ten po stlačení tlačidla OK zamrzol a potom sa vypol? Nuž, tak mne áno. U mňa je to bežný jav.  Veru ak treba nainštlovať samoinštalačné DVD, alebo CD určite nevolajte mňa...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Ale aby som sa vrátila k veci, pokazil sa mi počítač. Viem, viem, na tom ako som už predtým spomínala nie je nič čudné. Bol to jeden z tých takých osvecujúcich krachov, ako keď Newtonovi padlo jablko na hlavu. Určite tomu jablku nebol vďačný. Najprv. Potom ktovie. Možno si ho nechal vysušiť ak ho teda už predtým od zúrivosti nezjedol. No dobre. Nie som ako Newton. Ale mám počítač.
Na pozadí svojej pracovnej plochy mám obrázok Canterburskej katedrály, ktorá sa stala jednou z mojich obľúbených katedrál. Nalepila som si tam fotku, ktorú som odfotila v Anglicku. Nie je to také ťažké. Stačí keď kliknem na obrázok a vyberiem si možnosť: "nastaviť ako pozadie pracovnej plochy". Základy zvládam. Samozrejme, chýba jej prvých 5 cm od hora. Skúšal to najpraviť aj môj otec, ale zrejme budem musieť prežiť bez veže. Pýtala som sa ho, ktorý sa v takýchto veciach vyzná, či by to nemohol napraviť. Nejako mi vrátiť tých 5 centimetrov môjho obrázka, ale ani po dlhšom skúšaní to nešlo. Nuž čo. Odrežem si ja z neho spodných 5 cm a bude to vyriešené, nie? Bude to trvať ani nie sekundu a budem mať svoj vytúžený obrázok. A potom mi to došlo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred pár sto rokmi existovali páni, ktorí sa snažili zachytiť obraz, ktorí videli na papier. Zvečniť si to čo vidia. Expozičný čas, za ktoký sa taká fotografia dostala na svet bolo osem hodín, takže žiadne pohyblivé obrázky sa nefotili. To čo vzniklo bola jedna jediná fotografia. Jeden exemplár. Žiadny negatív. Jeden jediný hmotný dôkaz, ktorý dosvedčil, že chalupa vášho pra pra prastarého otca stála na tom mieste, kde teraz stojí les, alebo niečo iné. Neskôr sa tento čas skrátil natoľko, že sa mohli fotiť celé davy ľudí a dokonca ste mohli mať aj kópiu. Veď viete. Existencia negatívu. Môj dedko si ešte stále odkladá negatívy. Má ich plnú skriňu.Miluje totiž fotenie. Najmä to také neplánované. To znamená, že nás nechá postaviť sa k nejakej soche, alebo stĺpu a povie, aby sme sa usmievali a keď mu zakričíme, že sme pripravené už odchádza s tým, že to už aspoň dvakrát odfotil. Nuž a tak máme fotky, na ktorých si v snahe pôsobiť dôstojne upravujeme šaty, štucháme do seba, dojedáme chlebík, alebo žmúrime na slnko. Jednoducho na nezaplatenie. Keď som bola malá, pamätám si, ako sme s ním chodili dávať vyvolávať film. Každý ten jeden snímok na negatíve musel byť vyvolaný. Aj keď niekedy väčšinu tvorila čierna farba, pretože občas sa stávalo, že dedko zabudol zložiť kryt. Ale doma sme sa potom tešili. Smiali sa na tom, ako sestra vyzerá ako ropucha s vypúlenými očami, na čo mi to vrátila, že vyzerám ako nenažraný syseľ. Rodina. Hm. Kde sú tie časy? Dnes len málokde nájdete takéto konkrétne a hmotné dôkazy, že ste niekedy existovali. Fotenie netrvá ani pár stotín sekundy. Fotky sa stiahnu do počítača, kopírujú sa a posielajú. Odfotili ste, na digitálnom displei ste zistili, že fotka je rozmazaná a bác. Je preč. Vymazali ste ju. Už nefotíte aby ste niečo zachytili. Fotenie je dnes už len druhom akéhosi nutného vybavenia do roly turistu. Zbieranie pre samotný zber. Už nejde o to zachytiť ten moment, kedy ste sa po troch hodinách dopachtili k míľniku na Kriváni. Už nejde o to, aby ste si niečo zapamätali a pripomenuli. Z fotenia sa bohužiaľ vytratilo aj to napätie, tá tajomnosť, kedy ste pred fotoateliérom nevedeli, či ten film výjde alebo nie. Dnes je fotka len zhluk pixelov, alebo bodov na obrazovke. Nič len abstraktná podoba niečoho, čo môže zmiznúť len tak. Ani si nevšimnete, že to nemáte.

Viete, že nikde nemám fotku Canterburskej katedrály, ktorú by som mohla ohmatať? Zavrieť do knihy ako záložu? Nič. Existuje len v abstraktnej podobe záhadného kúzla počítačovej techniky, kde je všetko len tak skutočné, ako funkčný je váš počítač. A to je smutné.

Barbora Urbanová

Barbora Urbanová

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, predovšetkým človek. Plný chýb, ale i optimizmu, že to ešte nie je koniec sveta... :0) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu